Na vytváraní zoznamov obžalobcov v retribučných procesoch stále pracujeme!

V rámci konania o deliktoch uvedených v retribučnom nariadení, bol pri Národnom súde zriadený Úrad obžaloby. Na čele úradu obžaloby stál vedúci obžalobca a obžalobcovia. Vedúci úradu obžaloby bol nadriadeným ostatným obžalobcom a zároveň bol viazaný pri rozhodovaní o stíhaní osôb stanoviskami a pokynmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Úrad obžaloby sa taktiež spravoval svojím spravovacím poriadkom, ktorý zostavilo Povereníctvo pre pravosúdie. V zásade upravoval podobne ako spravovací poriadok Národného súdu vnútornú organizáciu a činnosť úradu obžaloby. Vedúci úradu obžaloby určoval rozdeľovanie práce na spoločnej porade s ostatnými obžalobcami a námestníkmi. Vedúci obžalobca rozhodoval o pridelenie veci niektorému z obžalobcov po doručení trestného oznámenia, alebo v prípade ak sa dozvedel, že určitá osoba spáchala niektorý zo skutkov uvedených v retribučnom nariadení. Všetci obžalobcovia si museli povinne viesť výkaz o všetkých trestných veciach, ktoré im boli pridelené, a musel obsahovať: číslo, dátum pridelenia, meno obvineného, deň podania obžaloby, dátum hlavného pojednávania a dátum v prípade odročenia pojednávania, začiatok a koniec trvania väzby, uvedenie spôsobu konečného vybavenia veci ako napríklad odopretie trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania, odstúpenie od veci, rozsudok, ale aj prípadné poznámky. Dozor nad činnosťou kancelárskej agendy vykonával vedúci úradu obžaloby. V zmysle ustanovenia § 78 vykonávacieho nariadenia č. 55/1945 Zb. nar. SNR, obžalobcovia pri Národnom súde v súčinnosti s kanceláriou si spravovali svoje vnútorné veci podobne ako senáty pri Národnom súde. Veci, ktoré súviseli s technickým vybavením Úradu obžaloby, malo na starosti Predsedníctvo Slovenskej Národnej rady. Kancelária Úradu obžaloby spravovala finančné prostriedky, ktoré boli určené pre úrad, obžalobcov ale aj samotný chod kancelárie. Kancelária mala aj oprávnenie vydávať poukazy pri svedočnom alebo znaleckých posudkoch, ale musel ich podpísať obžalobca, ktorý tieto úkony nariadil. V prípade neprítomnosti vedúceho Úradu obžaloby, jeho práva a povinnosti spojené s riadnym chodom Úradu vykonával jeho námestník.

Úlohou obžalobcov pri Národnom súde, ako aj obžalobcov pri okresných a miestnych ľudových súdov bolo zastupovanie obžaloby pred ľudovými súdmi proti všetkým tým osobám, ktoré boli na základe retribučného nariadenia obžalované. Podobne ako v iných trestných veciach podnetom na vznesenie obžaloby pri ľudových súdoch musela predchádzať úloha orgánov činných v trestnom konaní. Tie po doručení trestného oznámenia na určitý subjekt, prípadne z vlastnej iniciatívy museli vykonať „stopovanie, t.j. zbierať dôkazy a materiál.“ Po vykonaní týchto úkonov bezpečnostný orgán zistené veci zhrnul do trestného oznámenia, ku ktorému pripojil všetky dôkazy, ktoré zaobstaral a následne postúpil vec obžalobcovi ľudového súdu. Tento postup ale nebol jediný, ktorý mohol byť uskutočňovaný zo strany ľudí na podávanie podnetov alebo trestných oznámení. Občan alebo aj iné úrady mohli podať trestné oznámenie priamo obžalobcovi pri ľudovom súde. Následne si musel obžalobca všetky skutočnosti, ktoré mu boli doručené, či už od bezpečnostných orgánov alebo od občanov, preveriť a prípadne trestné oznámenie doplniť, výsluchom obvineného, svedkov a príslušných znalcov. Po vykonaní všetkých týchto úkonov musel obžalobca podať ľudovému súdu obžalobu do ôsmich dní odo dňa doručenia trestného oznámenia. V prípade, že nezistil skutočnosti potrebné pre obžalobu, v zmysle retribučného nariadenia mohol ľudovému súdu navrhnúť odopretie trestného stíhania.