Zasadnutie zahájil predseda SNR Dr. Lettrich slovami:


Slávna Slovenská národná rada! Dnešné zasadnutie pléna SNR je slávnostným a bude pamätným snemovaním revolučných predstaviteľov zákonodárnej a vládnej moci na Slovensku. Slávnostným a pamätným preto, že sa SNR prvý raz po úplnom oslobodení našej rodnej zeme slávnou Červenou armádou a po oslobodení celej Československej republiky Červenou armádou a spojeneckými armádami schádza v hlavnom meste Slovenska Bratislave ku svojej vážnej a zodpovednej práci. Toto naše snemovanie bude (nečitateľné) aj preto, že je to práve SNR, ktorá sa schádza v budove a zasadacej sieni bývalého Snemu Slovenskej republiky, aby odhlasovala nariadenie o ľudových súdoch a Národnom súde. Inštitúcia tzv. Slovenského snemu a jeho účinkovania znamená minulosť, temnú minulosť, ktorá sa nesmie vrátiť. Slovenský snem bol predstaviteľom fašistického a diktátorského režimu, v ktorom boly potlačované všetky osobné občianské práva našeho ľudu, v ktorom rozhodovala vôľa domácich a zahraničných (nečitateľné) nie demokratickým spôsobom zvolených zástupcov ľudu, Preto tzv. Slovenský snem bol zákonodarným sborom účinkujúcim podľa mena, kde sa nerozhodovalo, ani nediskutovalo, kde sa nehlasovalo o veciach verejného života slobodne podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale kde sa predlohy podávaly k mechanickému a stereotypnému odhlasovaniu.

Strašnou porážkou fašistických mocností a ich satelitov bol učinený koniec násilnickým režimom a tým aj tzv. Slovenskému snemu u nás.

Od slávneho nášho národného povstania v Banskej Bystrici politickú vôľu ľudu predstavuje Slovenská národná rada. Je priamo iróniou osudu, že práve v tej samej miestnosti, kde 14. marca roku 1939 neslávne známy vtedajší ministerský predseda Tiso priniesol príkaz od Adolfa Hitlera a kde na nemecký príkaz proklamovaný bol formálne tzv. Slovenský štát; že medzi tými istými stenami schádzajú sa tribuni oslobodeného ľudu, aby vyniesli normu o potrestaní všetkých fašistických zradcov, velezradcov, kolaborantov slovenských a ich drobných náhončích.

Vykonaním tohoto práva SNR odčiňuje národnú potupu zo 6. októbra 1938 a zo 14. marca 1939 a vyrieka svoj odsudzujúci výrok nad stavom, vytvoreným z vôle nepriateľa Slovanstva, Československej republiky i slovenského národa.

Používame preto aj tejto mimoriadnej príležitosti, aby sme tak v mene všetkých, ako aj v mene celého nášho oslobodeného národa slávnostne vyhlásili, že slovenský národ nemal nič spoločného ani s kapitulantskou politikou, ktorá vyústila v Mníchovský diktát, následky ktorej niesly utláčané veľké čiastky územia republiky s tisícmi príslušníkov českého a slovenského národa, že rozbitie Československej republiky bolo proti vôli celého nášho národa až na nepatrné výnimky slovenských fašistov, že tzv.  Slovenský štát pod ochranou imperialistického Nemecka bol vnútený a umelým výtvorcom nacizmu a fašizmu.

Slovenský ľud nedal sa v tomto svojom presvedčení, ktoré vyvieralo z hĺbky jeho slovanskej duše rozviklať. Slovenský ľud radšej strádal a prinášal najväčšie obete svojich synov a dcér na životoch, trpel fyzicky i mravne, pripravoval a organizoval ozbrojené povstanie a napomáhal peňažne hnutiu proti obrovskej materiálnej a početnej presile nemeckej, len aby manifestoval svoju nezlomnú vôľu poraziť fašizmu doma i za hranicami.

Politicky dokumentoval naprostú jednotu so zahraničným odbojom v Londýne, Moskve a na pôde Spojených štátov severoamerických, aby tak prispel k svojmu vlastnému oslobodeniu, svojimi vlastnými silami.

Slovenskí revoluční pracovníci bez ohľadu na príslušnosť k spoločenským vrstvám i konfesiám boli úplne jednotní, nielen v snahe poraziť fašizmus a nacizmus, ale aj v úlohách po obnovení štátnej samostatnosti a politickej slobody v Československej republike.

Slovenskí revoluční pracovníci boli svorní a jednomyselní v tom, že Československá republika má najbezpečnejšiu a najtrvácnejšiu záštitu svojej existencie v spojenectve so SSSR /Potlesk/ a potom v spojenectve so západnými demokraciami, že naša politika musí vyvodiť rozumné dôsledky zo skutočnosti, že bez krvavých obetí synov sovietskeho ľudu by sme sa neboli mohli oslobodil z nemeckého jama.

Preto sme úprimne a čestne dali výraz hlbokého presvedčenia nášho národa, aby naše priateľstvo k Sovietskemu sväzu bolo navždy utvrdené a zabezpečené /potlesk/, aby naša vnútorná a zahraničná politika bola dôsledne slovansky orientovaná, aby Československá republika bola slovanským štátom rovnocenných a rovnoprávnych Čechov a Slovákov s režimom vybudovaným na zásade čo najširšej a dôsledne prevedenej politickej a hospodárskej decentralizácie.

Oslobodenie i bratského národa českého poskytuje nám vítanú príležitosť, aby sme pozdravili nové ráno jeho života v nerozlučnom sväzku s nami.

Chyby a nedostatky bývalej ČSR, ktoré zoslabovaly našu medzinárodnú pozíciu patria neodvratne minulosti. Nová Československá republika dostáva do vena bohaté skúsenosti, dobrú vôľu a poctivú snahu všetkých činiteľov, aby sa stala spokojným a šťastným domovom oslobodených Čechov a Slovákov, čo bolo tak spontánne prejavené z príležitosti pobytu pána prezidenta republiky a novej vlády republiky na oslobodenom území Slovenska.

Záverom nemôžeme nevzdať úprimný hold všetkým tým známym a neznámym hrdinom, ktorí prinášali doma i za hranicami našej vlasti obete života, nemôžeme nespomenúť statočné a hrdinské držania sa nášho ľudu, najmä počas práve sa ukončivšej svetovej vojny a konečne pri vyhánaní nemeckého okupanta z našej zeme.

Dovoľte mi preto privolať na slávu našej ľudovej demokratickej Československej republike. Dovoľte mi úprimne privolať na slávu spojeneckého SSSR, dovoľte mi z úprimného srdca privolať na slávu chrabrej Červenej armáde a jej najvyššiemu veliteľovi maršalovi Stalinovi. Konečne privolať na slávu našej Československej armáde a obzvlášť našim hrdinským a udatným partizánom /potlesk/.

Prv, ako by som prikročil k nášmu rokovaniu, dovoľte mi, aby som v našom strede čo najúprimnejšie privítal veliteľov partizánskych brigád a oddielov, menovite p. majora Kuchtu, p. št. kapitána Bielika, p. kapitána Sečanského, p. št. kapitána Žingora, p. kapitána Šagáta, p. kapitána Reptu, majora Feju, kapitána Ružanského a kapitána Mičudu /potlesk/.

Druhým bodom nášho programu je ohlas SNR k Českému národu. Prosím pána podpredsedu SNR Novomeského, aby ohlas prečítal.

Ohlas Slovenskej národnej rady českému národu.

Keď SNR, legitimovaná zastupovať národ slovenský našim povstaním a neprerušeným ozbrojeným odbojom, po prvýkrát sa schádza v Bratislave, oslobodenej statočnou Červenou armádou, používa tuto slávnostnú príležitosť predovšetkým k tomu, aby vyjadrila svoju pohnutú radosť nad tým, že už aj nad Prahou zavialy zástavy víťazstva a že naša spoločná osloboditeľka ČA i český národ zbavila vražednej ťarchy nacistickej despocie. V tejto hodine definitívneho vyslobodenia pozdravujeme bratský český národ, ktorého osud v temných rokoch nacistického útlaku prvý zaviazal celý vzdelaný svet, Slovanstvo i náš národ s nimi, všetkými silami sa pričiniť o zmarenie vražedných a zotročiteľských zámerov znacizovaného nemeckého imperializmu.

Tento pozdrav v sieni, kde 14. marca 1939 vyvrcholila politika zrady na slovenskom národe, na ČSR, na slovanstve a na demokracii tým, že hŕstka domácich dešperátov pre zachovanie slabnúcich pozícii reakcie proklamovala rozbitie Československa a prijala z rúk Hitlerových tzv. slovenskú štátnu samostatnosť, ktorá nebola ničím iným a v ktorej ani náš národ nič iné nevidel než slabú zástenu, zakrývajúcu skutočné zámery nacistických imperialistov s malými národmi vôbec a slovanskými národmi zvlášť.

Tak, ako už v prvej hodine slávneho slovenského národného povstania, teraz práve v tejto sieni, oznove vyhlasujeme v mene slovenského národa, že s potupným aktom zrady dňa 14. marca 1939 nič spoločného nemal s aktom zo dňa 6. októbra 1938, týmto spoločným dielom českej a slovenskej politickej reakcie, ktorý 14. marec organicky predchádzal a v svojej podstate znamenal vydanie Slovenska a slovenského národa do ľubovôle vrstvy reakcionárov, fašistov a koristníkov. A ako v prvej hodine slovenského povstania proklamovala SNR v mene slovanského národa svoje rozhodnutie po vyrovnaní všetkých starých sporov žiť ako národ rovnocenný i naďalej v spoločnom štátnom sväzku s bratským národom českým, vyhlasuje aj teraz v tejto sieni, že:

  1. túžba po zachovaní spoločnej domoviny národa českého a národa slovenského Československej republiky žila u oboch našich národov neprestajne i keď táto domovina bola násilným tlakom zvonka a ničomnou zradou doma načas rozčesnutá;

  2. v Československej republike, zorganizovanej na nových základoch, podľa zásady rovnoprávnosti národa slovenského, národa českého a v smysle Programu vlády národného frontu Čechov a Slovákov, chcú Slováci i v budúcnosti a natrvalo upravovať svoje osudy a to prostredníctvom svojich slovenských národných orgánov zákonodarných i vládnych, ktoré dnes reprezentuje SNR a Sbor povereníkov SNR,

Toto naše rozhodnutie je tým pevnejšie, čím jasnejšie si uvedomujeme, že nové Československo sa ide utvárať ako štát slovanský, ktorý pri dobrých spojeneckých stykoch s veľkými západnými demokraciami, bezvýhradne sa bude opierať politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva: Sovietsky Sväz a družne spolupracovať so slovanským a demokratickým Poľskom i s Juhoslovanskou federáciou.

V týchto znameniach pozdravujeme slobodný, bratský český národ, ktorý ako národ slovenský s ťažkými obeťami vykúpil svoje oslobodenie a ktorému  ako nášmu národu prichodí prekonať, ťažkosti začiatkov nového života, s ktorým nás viaže spoločný ciel, spoločné úsilie, spoločný boj proti zradcom a nepriateľom vo vlastných radoch a napokon i spoločná vďačnosť za slobodu víťaznej Červenej armáde.

Dr. Lettrich: Počuli ste ohlas SNR k Českému národu, prosím, aby ste sa vyjadrili, kto je proti prijatiu tohto ohlasu? Nikto. Kto je za prijatie ohlasu? Všetci. Konštatujem jednomyseľné
prijatie ohlasu.

Ďalším bodom programu je slávnostná rezolúcia.

Slovenská národná rada na prvom svojom bratislavskom zasadnutí dňa 15. mája 1945 slávnostne vyhlasuje:

Slovenský národ v hlbokej úcte skláňa svoje bojové zástavy pred nehynúcou pamiatkou mŕtvych hrdinov národného povstania. Vy, hrdinovia nášho národa, vykúpili ste slovenský národ pred dejinami. Vo vernom spojenectve s preslávenou Červenou armádou ste oslobodili národ. Z vašej krvi sa rodí nová demokracia a ľudová Československá republika. Vašou smrťou ste zapojili Slovákov vo večný život ľudstva. Po Vašich stopách prisaháme hrde viesť k víťazstvu Vaše zbrane.

Váš príklad je nám zákonom.

Preto Vás vďačný národ ústami svojich zástupcov v Slovenskej národnej rade nezdeklaruje:

Hrdinstvo bohatierov slovenského národného povstania zveční sa na večné veky:

  1. Menami hrdinov sa pomenujú mestá a dediny oslobodenej vlasti, ďalej vojenské útvary a národné inštitúcie.
  2. V rodných obciach, alebo v iných vhodných mestách, najmä však v centre národného povstania postavia sa pamätníky a sochy hrdinov.
  3. Utvoria sa:
    1. Rad " Hrdinu národného povstania"
    2. Rad " Za chrabrosť" s 3 triedami pre aktívnych bojovníkov povstania tak pre príslušníkov ČSR armády, ako pre členov partizánskych oddielov,
    3. Rad " Bojovník za slobodu".

Príslušné nariadenie pripraví Úrad Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Rad Hrdinu Slovenského národného povstania spolu s titulom hrdina má byť udelený predovšetkým týmto prvým Hrdinom:

  1. Poslanec Ján Šverma, verný syn bratského českého národa padol na Chabenci dňa 10. novembra 1944 v boji za slobodu slovenského národa.
  2. Kapitán Ján Nálepka, veliteľ I. čsl. partizánskeho oddielu v Sovietskom Sväze, padol v boji o ukrajinské mesto Ovruč.
  3. Svobodník Štefan Tuček, partizán a bojovník I. čsl. armádneho sboru, padol v bojoch o Kyjev.
  4. Major Daniel Gonda, organizátor a bojovník partizánskeho hnutia na východnom Slovensku a velitel partizánskeho oddielu v okolí Ľubochne, padol v bojoch o Ľubochňu.
  5. Kapitán Ludvík Kukureli, priekopník partizánskeho hnutia na Slovensku, veliteľ partizánskej brigády "Čapajev", padol v bojoch o prechod brigády k Červenej armáde.
  6. Nadporučík Michal Pavlovič, jeden z najstarších partizánskych bojovníkov bojujúci v ruských partizánskych jednotkách v SSSR ako partizánsky spojovací dôstojník zúčastňoval sa príprav Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a po dočasnom potlačení národného povstania, nedbajúc nebezpečia, organizoval odboj ďalej a hrdinne padol pri prepadení ozbrojeným oddielom HG v Bratislave.

Večná sláva Hrdinom slovenského národa!

Dr. Lettrich: Súhlasíte prosím, aby táto slávnostná rezolúcia bola prijatá? Kto je na prijatie? Všetci. Konštatujem jednomyselné prijatie rezolúcie.

Ďalším bodom nášho programu je nariadenie SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Referujú pán povereník pre pravosúdie Dr. Štefánik a pán povereník pre vnútro Dr. Husák.

Prosím pána povereníka Dr. Štefánika, aby sa ujal slova.

Dr. Štefánik: Slávna Slovenská národná rada! Schádzame sa prvý raz v Bratislave v hlavnom meste Slovenska, kde zakončujeme svoju cestu z Banskej Bystrice cez Košice a kde má vyvrcholiť naša činnosť, kde má dostať definitívnu formu a organizačne spočinúť na pevných základoch. Tu v Bratislave začíname budovať nový slovenský život, pristupujeme k jeho definitívnej organizácii. Pristupujeme k nemu v duchu tých zásad, ktoré vyvolaly naše slávne povstanie zpod jesene minulého roku, ktoré boly potvrdené jednoznačným a spontánnym bojom celého národa a posvätené krvou našich najlepších. V duchu tých zásad, ktoré po zakončení ohromného svetového procesu prerodu práve dnes slávia svoje víťazstvo a ktoré nám na svojich víťazných zbraniach priniesla hrdinní osloboditelia veľkej Červenej armády /potlesk/.

Sú to zásady demokracie novej osvieženej ľudovej demokracie, zásady slobody jednotlivcov i národov, zásady rovnosti formálnej i sociálnej. Pre nás Slovákov znamenajú tieto zásady konečne nový slobodný slovenský život a vzkriesenie našej jedinej a jednotnej Československej republiky, trvalého a šťastného domova dvoch slovanských národov. Pamätajúc na tieto zásady nesmieme však zabúdať, že aj v našom slovenskom živote ostaly hlboké stopy podlého, skorumpovaného, fašistického režimu a preto nemôžeme pristúpiť k budovaniu nového života kým nebude toto strašné zlo vyvrátené a tí, čo mu i u nás prisluhovali, smetení.

Fašizmus a nacizmus stal sa prameňom pre znásilňovanie a týraznie obyvateľstva, ktoré ako biela nemoc hubilo všetko slobodné ľudstvo v Európe. Drancovanie, lúpenie, ničenie a pálenie, zverstvá a vraždenie, ktoré napáchali jednotlivci i národy boly tou bielou nemocou. Toto nedá sa porovnať s ničím čo sa v histórii ľudstva odohralo. Toto volá nielen po spravodlivom treste, ale aj po úplnom odstránení a izolovaní tých, ktorí tejto zhubnej bielej nemoci podľahli, aby nikdy viac nemohli nakaziť svet touto pliagou, nikdy nemohli prekážať obnoveniu základných práv ľudských, slobody, rovnosti s bratstva všetkých národov.

Preto prichádzame s osnovou nariadenia o národnom súde a ľudových súdoch. Touto osnovou dávame do rúk ľudu najlepší a jedinečný spôsob očistiť Slovensko od fašizmu a nacizmu. Náš ľud na vlastnom tele najviac pocítil zhubné následky fašistického režimu a dobre vie kto ho hubil, či ako vedúci, alebo rozhodujúci činiteľ, či ako výkonný orgán, alebo pomocník. Kto ho vykorisťoval hospodársky a sociálne, kto odvádzal plody jeho práce do rúk okupantov a jeho nepriateľov. Do rúk ľudu patrí preto rozhodovanie o vine a treste previnilcov. Pre slovenský ľud je to zároveň jedinečná príležitosť, aby dokázal svoju politickú vyspelosť a složil politickú maturitu tým, že bude súdiť tvrdo a prísne, no spravodlivo a objektívne. Tým, že sa nedá pomýliť, ani falošným hlásateľom mierumilovnosti a odpúšťania, ani podlým denunciantom, ani alibistom.

Pritom všetkom budovaná je osnova tohto nariadenia na princípe legality. Nechceme nasledovať príklad nepriateľa biť a vraždiť hlava-nehlava. Zabezpečujeme preto do ľudového súdnictva jednak prístup sudcov, verejných žalobcov a obhajcov v ich funkciách, ale spravodlivosť musí byť prísna. Nemôžeme odpustiť, ani shovievať pred tvárou tých najlepších našich bojovníkov, ktorí položili svoje životy proti škodcom národa. Základom tohto nariadenia je v podstate dekrét prezidenta republiky o potrestaní nacistických zločincov a zradcov vydaný v Londýne, ako aj obsah vyhlásenia Národného frontu Čechov a Slovákov zo dňa 7. apríla 1943. Pritom ovšem musí byť vzatý zreteľ na stav, vytvorený na Slovensku nariadením 1/1944 Sb. nar. SNR, menovite na § 2 tohto nariadenia.

Osnova nariadenia o potrestaní fašistických zločincov a okupantov a o zriadení ľudového súdnictva znie takto:

/ Príloha tohto nariadenia je pripojená /.

Slávna Slovenská národná rada! Keď predkladám slávnej SNR túto osnovu, na ktorej Povereníctvo pre pravosúdie pracovalo dva mesiace a ktorá bola skutočne pečlivo pripravovaná, doporučujem ju na schválenie. Počas prípravných prác vypracovalo Povereníctvo päť osnov, ku ktorým stále prichádzaly nové pripomienky a návrhy. Iniciatívne stanovisko maly menovite obe politické strany, ktoré o osnove neustále spolu jednaly, čo spôsobilo, napriek nášmu úsiliu čo najrýchlejšieho vypracovania osnovy možno určité zdržanie, nariadenie však iste tým viac prispeje k osvetleniu a vyriešeniu, u všetkých otázok. Keď odporúčam slávnej SSR túto osnovu zároveň mám nádej, že aj v českých zemiach bude sa pokračovať pri očiste verejného života na základe tých istých zásad materiálneho i formálneho práva, aby jednotnosť republiky i tým bola dokumentovaná.

Slávna Slovenská národná rada! Je aktom dejinnej spravodlivosti, že sa schádzame v tej istej miestnosti, kde 14. marca 1939 bol spáchaný najväčší historický zločin na našom národe, aby sme odčinili krivdy minulosti a dali do rúk nášho ľudu tak ťažko skúšaného fašistickou nadvládou spôsob, ako zúčtovať so všetkými tými, ktorí toto strašné nešťastie spôsobili /potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďakujem pánu referentovi, pánu Dr. Štefánikovi za referát a prosím pána podpredsedu a povereníka pre vnútro Dr. Husáka, aby sa láskavé ujal slova.

Dr. Husák: Vážení priatelia! Pán Dr. Štefánik zhruba objasnil zásady, ktoré viedly Predsedníctvo Slovenskej národnej rady i obe politické skupiny k vypracovaniu tohto návrhu.

Chcel by som pripojiť len niekoľko momentov, ktoré považujem za dôležité nielen pri prijímaní tohto návrhu, ale aj pri jeho prevádzaní. Každý deň prichádzajú nové a nové zprávy z niektorého kúta Slovenska o odkrytí nových zverstiev a nových strašných, v našom národe nikdy ešte neslýchaných zločinov napáchaných alebo nemeckými banditmi, alebo domácimi zradcami. Prípady Kremničky pri Bystrici, prípady masových hrobov v Liptove, Turci, posledne z okolia Kremnice, pri Trenčíne, Bánovciach, Prievidzi a musel by som vypočítať všetky okresy na Slovensku, aby som bol v tomto úplný. Tisíce a tisíce slovenských životov padlo za obeť barbarskému režimu, ktorý tuná šesť, alebo sedem rokov vládol a ktorý je priamo politicky zodpovedný za všetky tieto obete, či už ich páchal svojimi vlastnými orgánmi, alebo dal k nim výslovne, ale mlčky súhlas. Niet dedinky, kde by nebol ľud demokratický a protifašistického presvedčenia. Za posledné roky znášal kruté príkorie a trpel od režimu. Niet dedinky, kde by nezostaly vdovy a siroty po padlých a umučených ľuďoch. Kade sa na Slovensku pohneme, všade počúvame hlas spravodlivej odplaty a spravodlivého zúčtovania s bývalým režimom vo všetkých jeho dôsledkoch. Nie je tu ešte čas, aby sme dnes robili bilanciu obetí sedemročného panstva a menovite obetí nášho povstania a bojov partizánskych. Dnes podľa zbežných zpráv vieme, že okolo 20.000 ľudí na Slovensku prešlo koncentračnýni tábormi. 10.000 ľudí bolo politicky väznených, súdených a väčšinou odsúdených. Vyše 60.000 našich príslušníkov deportovaných bolo do Poľska a väčšina z nich tam umrelo v koncentračných tobároch, alebo nemeckých mučiarniach. Vyše 100.000 našich ľudí prakticky bolo deportovaných do Nemecka na práce a 10.000-ce deportovaných do zajateckých a trestaneckých táborov. Koľko obetí padlo v povstaní v bojoch partizánskych, nikto z nás ešte nevie povedať. V každej dedinke dnes chybuje mnoho ľudí, o ktorých sa ich príbuzní domnievajú, že sú zaistení, že žijú a že sa vrátia. Dnes ešte žijú v akejsi neistote, ale hádam zajtra nadobudnú tragickú istotu, že týchto ľudí niet. To je prvý dôvod, pre ktorý bolo potrebné siahnuť k utvoreniu prísneho zákonného opatrenia Slovenskej národnej rady o potrestaní takýchto zločincov. Každého slušného človeka zmocní sa pocit zadosťučinenia a je upevnený v názore o pojme spravodlivosti, lebo bol presvedčený, že nový režim a nové pomery, ktoré na Slovensku a v našej republike prišly, zúčtujú so všetkými teroristami a ich ponáhačmi, keď vidia, že sú tieto krivdy spravodlivo odplatené.

Druhý motív, ktorý k tomuto nás viedol a v ktorom hovoril už pán povereník pre pravosúdie Dr. Štefánik je otázka mravnej očisty na Slovensku. Minulý režim nielen kazil povesť a česť slovenského národa, ale pokazil i veľmi mnoho domácich charakterov. Veľmi mnoho ľudí slovenských dalo sa kúpiť za pohodlný život, za hmotné výhody a mnoho ľudí týmto spôsobom skazilo si charaktery, takže v niektorých časoch vyzeral náš národ ako národ bez vlastnej vôle, ktorému je jedno v akom režime žije, len keď sa má dobre, ktorému je jedno, kto mu vládne.

Povstanie zvrátilo vo veľkej miere celú túto halu, ale zostalo predsa ešte veľmi mnoho ľudí, ktorí sú duševne alebo fyzicky skorumpovaní. Obzvlášť po oslobodení našich krajov vyskytuje sa veľké množstvo ľudí, ktorí sa neštítia ponúkať svoje služby novému režimu a znovu sa hrabať na vysoké miesta a znovu kaziť a lámať charaktery ľudu, ako za posledných sedem rokov. Prichádzajú denne spústy drobných a čestných ľudí a rozčuľujú sa nad tým, ako ten notár, starosta alebo iní, môže sedieť dnes na tak vplyvnom mieste, keď
za sedem rokov také alebo inaké veci robil. Je síce pravda, že formálne trestného činu sa nedopustili, že im ho nemožno dokázať, ale pravda je tiež, že keby sme tu okrem očisty, ktorá, končí väzením alebo pracovným táborom nerobili očistu v charakteroch, otravovali by sme všetkých tých verných bojovníkov a čestných ľudí, ktorí neváhali nechať svoje rodiny,
majetok, ísť do hôr a tam statočne bojovať. Preto v tomto ľudovom súdnictve vidíme tiež veľký národný a politický inštrument k očiste celého slovenského života, v ktorom majú všetci vidieť spravodlivý nástroj, ktorý zradcov a kolaborantov odsúdi spravodlivým trestom. Bolo povedané, že zákon o ľudových súdoch drží sa princípu spravodlivosti a formálnosti a že práve preto je založený na princípe verejnosti. Keby ktorýkoľvek štát opustil morálny princíp spravodlivosti, zvrhol by sa v bandu diktátorov, proti ktorej celá slobodná Európa a svet viedol taký dlhý boj a tak ťažké obete prinášal. K princípu spravodlivosti treba podať niekoľko vysvetlení: Práve tak ako súdy príliš prísne, kruté, osobné odporujú tomuto princípu, tak mu odporujú súdy byrokratické, ktoré sledujú tendenciu oslobodenia, ale nedívajú sa na dosah tohto nariadenia. V mnohých našich výboroch je naraz mnoho miesta pre veľké odpúšťanie a spoluprácu s ľuďmi a zabúda sa na tie obete zúrivosti a zločinnosti, ktoré boly za sedem rokov napáchané a na to príkorie, ktoré celý náš národ utrpel.

Podľa môjho názoru princíp spravodlivosti radšej bude súdiť mierou tvrdšou dnes a odpúšťať zajtra dvojnásobne benevolentnejšie. Nebolo povstania, pri ktorom by sa bolo pokračovalo proti nepriateľom miernejšie, ako v Banskej Bystrici. Mali sme funkcionárov HSĽS, HG, ktorí chodili po slobode a iných, ktorých sme veľkodušne z väzenia pustili. Mali
sme internovaných niekoľkotisíc Nemcov z krajov, kde akonáhle sa vrátili domov, utvorili jednotky SS proti našim partizánskym skupinám. Z týchto skupín zo Slovenskej Lupče prichádzali hneď po vypustení páni do Bratislavy pred mikrofón ako propagátori Tisovho režimu. Dnes už vieme, že by sme zo Slovenskej Lupče nepustili nikoho, lebo tým, že sme pustili 3.600 ľudí, vydali sme záhube 10.000-ce vlastných životov. A preto aj dnes, keď hovorím, že je potrebný tvrdší zákrok proti všetkým zradcom, robíme tak preto, aby sme očistili a znemožnili prípravu a návrat takýchto čias, ktoré sme už dávno oželeli.

Nebudeme a nechceme sa dotýkať malých drobných ľudí, ktorí prípadne boli členmi HG, alebo HSĽS, pokiaľ sa neprevinili proti národu alebo našim národným záujmom. Samotné členstvo v HSĽS trestné neni a nebude a dávame možnosť všetkým týmto poblúdilcom, aby práve na príklade ľudových súdov videli a uznali svoj omyl a zaradili sa čestne medzi našich národných príslušníkov. Tým, že ľudové súdy budú inštitúciou verejnou, tým je daná príležitosť, aby sa celý náš ľud učil, aby boly preň veľkou politickou školou, ku čomu vedie pasivita a spolupráca s fašizmom. Aby sa učil na tých chybách režimu a tých ľudí, ktorí pred súdom budú stáť. Len vtedy celý tento zákon a celá jeho prax má svoj smysel, keď sa bude chápať a prevádzať politicky a nie osobničkársky. Práve tým, že je tu úplná novota nielen po právnickej, ale po každej stránke, že v každej obci budú ľudové súdy, kde najpočestnejší občania budú rozhodovať o všetkých malých a drobných previnilcoch a odsúdia, kto je kolaborant a zradca a druhému dajú legitimáciu, že sa choval čestne. Čím väčšia verejnosť tam bude, tým spravodlivejší bude tento súd. Inak by sa mohol celý tento zákon zvrhnúť v teror, politické zlo, inštrument násilia terorizovania jednotlivcov i skupín, alebo má svoj smysel politický, alebo nemá smysel žiaden. A svoj smysel politický len vtedy bude mať, keď celý národ bude chápať nutnosť spravodlivej očisty a potrestania každého previnilca. Ďalej zdôrazňujem, že je to dielo oboch strán.

Vážení priatelia! Stojí pred nami dnes najväčšia úloha, vybudovať nové Slovensko. Vybudovať to, čo bolo zničené vojnou, okupantami a domácimi zradcami a to, čo nám nebolo vybudované za posledných šesť rokov. Viem, že zvrhnutie jedného režimu a nahradenie režimom druhým ešte nič neznamená. Preto je treba prestavby Slovenska po stránke hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, prestavby vo všetkých úsekoch, ako sa to deje v celej Európe, ako od istého času sa to prakticky začína prevádzať i u nás. Na túto výstavbu Slovenska a na vybudovanie šťastného života všetkých obyvateľov Slovenska musíme zmobilizovať všetky sily, ktoré náš malý národ má. Situácia Slovenska nie je najľahšia. Sme pomerne ťažšie hospodársky postihnutí, než mnoho z okolitých štátov a zemí. Ťažšie než zeme české. Vieme ale, že tak, ako sa náš národ osvedčil za povstania, ako zniesol najťažšiu zaťažkávajúcu skúšku, ktorá v jeho dejinách bola a že sa osvedčil, môžme povedať lepšie, ako mnohé väčšie národy, tak som pevne presvedčený, že sa nám podarí i za takých ťažkých okolností hospodárskych vybudovať svoj domov šťastný a krásny. Práve preto je potrebné, aby sme túto mravnú očistu nášho národa previedli. Aby sme nedovolili, aby vysokí hodnostári z kruhov kolaborantov sedeli dnes na všetkých tých stützpunktoch a aby naši mládenci nemuseli ešte dnes sedieť a skrývať sa v horách, ale aby boli zapojení do pracovného diela. V tomto smysle a v tejto politickej línii navrhujem prijatie tohto nariadenia.

Dr. Lettrich: Ďakujem pánu podpredsedovi a povereníkovi Dr. Husákovi za referát a k slovu sa prihlásil ďalej pán člen rady Klokoč.

Člen rady Klokoč v svojom prejave uviedol a zdôraznil potrebnú očistu Slovenska od zradcov, aby slovenský ľud, ktorý toľko trpel a od novej republiky očakáva nápravu všetkých  krívd, dostal konečne zadosťučinenie. Môžeme len vítať, hovoril, že dnešné nariadenie splňuje túžby širokých vrstiev ľudu a keď bude ono vyhlásené, povedia si títo ľudia, že pravda zasadla za stôl svojho ľudu.

Ďalej uvádza na konkrétnych prípadoch ako dnes bývalí kolaboranti zase zastávajú vedúce miesta, alebo sa o nehlásia a žiadal rýchlu nápravu. Za najväčších vinníkov nepokladá však tých drobných ľudí, ale ich vedúcich a nadriadených, ktorí ich nútili vstupovať a účinkovať v strane, alebo v Garde, sami sa však kryli a na oko robili nevinnými. Títo to boli čo rečnili, že vraj musíme bojovať proti Rusku nie ako proti Rusom, ale ako proti predstaviteľom bolševizmu. A teraz zase hovoria, že či by sme my Slováci mali trestať našich ľudí. Ale
aj my im povieme, že my nebojujeme proti nim ako proti Slovákom, ale ako proti našim nepriateľom. Potom zdôraznil kladnú stránku ľudového súdnictva v jednoduchosti, takže ľud bude moci podľa svojho presvedčenia a podľa srozumiteľných paragrafov spravodlivo trestať. Pýta sa, že kto má záujem na tom a kto to spôsobuje, že mnoho doterajších nariadení nebolo možno v praxi pre ich složitosť previesť.

Ohradzuje sa proti výroku istého sudcu, ktorý povedal, že Národné výbory nie sú legálne. Aký názor bude vraj mať tento pán o ľudových súdoch a ako by v nich súdil? Aby konečne ľud prestal vidieť v politike pánske remeslo, odporúča prijatie tohto nariadenia, aby sa náš národ čím-skorej zbavil všetkých tých, ktorí sú dnes pieskom v našich ložiskách a ktorí by v budúcnosti mohli privodiť neželateľný stav v celom národe.

Dr. Lettrich: Ďakujem pánovi členovi Rady Klokečovi za prednesené slová.

K slovu sa ďalej prihlásil člen Rady p. Dr. Beluš.

Dr. Beluš: Keď za demokratickú stranu mám predniesť naše stanovisko k predloženej osnove nariadenia o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov ako aj
o zriadení ľudového súdnictva, nemôžem opomenúť a s najväčšia zadosťučinením nespomenúť tú súhrou okolností danú skutočnosť, že jednáme o predmetnom nariadení na prvej plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady v oslobodenej Bratislave, a to v tej istej budove a miestnostiach, v ktorých sa začala a sústavne prevádzala tak hanebná zrada na ČSR a slovenskom národe.

Kvitujúc s radosťou tento poznatok pripadá mi dnešné nariadenie ako konkretizácia takmer sedemročných túžob všetkých štátu a národu plne oddaných občanov zákonne, spravodlivo, účinne a dľa viny odstupňovane odsúdiť a potrestať tých, ktorí zavedením fašistického režimu sa pričinili o rozbitie ČSR a odstránenie jej demokratického poriadku a inak sa účastnili politického, hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho útlaku slovenského národa.

Masové hroby našich spolubratov, vypálené a zdrancované dediny a mestá, hroby padlých bojovníkov a martýrov za slobodu národa, ako aj väznením a koncentračnými tábormi o zdravie pripravení naši spoluobčania nezbytne si vyžiadali nutnosť tohto nariadenia a dôslednosť jeho prevedenia.

Odčinenie a náprava popáchaných krívd, ako aj a hlavne morálna očista národa má byť a chcem veriť, že i bude výsledkom činnosti ľudového súdnictva.

Vzhľadom na toto poslanie zdá sa byť len prirodzené, že vedľa elementu právnického berie dôležitú, ba takmer rozhodujúcu účasť pri výkone ľudového súdnictva tiež element laický. Zásada to zaiste zdravá a správna vtedy a potiaľ, pokiaľ element laický bude reprezentovaný osobami, sledujúcimi čiste vecný záujem morálnej očisty národa. Každý iný záujem nadto, menovite záujem politickostranícky, by nezbytne privodil katastrofálne zmarenie tých výsledkov, ktoré národ od ľudového súdnictva očakáva.

Chcem mať presvedčenie, že s kapitálom dôvery, ktorý SNR prostredníctvom okresných a miestnych Národných výborov i v obore moci sudcovskej sverila okresným a obecným ľudovým súdom, bude naložené spôsobom, ktorý zaručuje, že nikto a z nijakých príčin neujde spravodlivému trestnému stíhaniu a odsúdeniu.

Týka sa to práve tak fašistických okupantov, domácich zradcov, ako tiež kolaborantov, zradcov na povstaní a previnilcov fašistického režimu. Kategórie týchto ľudí národ doposiaľ v mysli už od dávna odsudzoval a nadišla mu doba odsúdenia ich i činmi.

Prijatím, odhlasovaním nariadenia o ľudových súdoch chceme manifestačne pred svetom dokázať, že vôla slovenského národa nekryla sa s vôlou nacistických uzurpátorov moci dokázať, že Československú republiku a bratský národ český nezradil slovenský národ, ale hŕstka Tisovsko-Tukovských zapredancov, ktorých práve očakáva rázne a spravodlivé odsúdenie národom. Áno, pred národný súd budú postavené všetky tie esá verejného politického života bývalého režimu, ktorí súc v žoldnierskych službách na hlavu porazeného nepriateľa chceli vymýtiť jemu vrodenú vôľu, žiť po svojsky, žiť slobodne, žiť demokraticky, všetci tí, ktorí hľadali splnenie túžob v potlačovaní prirodzeného odbojného ducha národa, tak veľkolepe sa prejaveného minuloročným augustovým našim povstaním.

Národný súd zúčtuje s týmito zradcami a zapredancami a to spôsobom, ktorý zaručí neopakovanie sa doteraz prežitých hrôz a strádaním celého národa.

Po stránke vecnej dotýkajúc sa predloženej osnovy treba len vítať, že v čiastke materiálnej, v otázke skutkových podstát, je prijatá zásada pružnosti materiálneho práva, ktorá pripúšťa zákonným spôsobom brať na zodpovednosť ako obžalovaného každého, ktorý prichádza v úvahu postavenia pred ľudový súd. Možnosť úniku pred spravodlivosťou sa tým vylučuje. Taktiež v otázke práva formálneho predložená osnova zaručuje urýchlené a sjednodušené procesná pokračovanie.

Postavenie obžalovaného, či už pred obecný, alebo okresný ľudový súd a či pred súd národný podľa kvalifikácie jeho previnenia alebo zločinu, dáva ľudu možnosť urýchlene, pohotove a bezprostredne previesť pokračovanie dôkazové a tým možnosť spravodlivého zhodnotenia a uváženia dokazovania pri otázke ustálenými a pri uložení primeraného trestu.

Keď týmto osvedčujem sa kladne k predloženému nariadeniu a navrhujem jeho prijatie je si len želať, aby morálna očista národa v ľudové triedy vkladaná, bola prevedená rýchle, rázne, objektívne a spravodlive.

Po prejave Dr. Beluša prihlásil sa ďalej k slovu člen Rady p. Strechaj, ktorý uviedol, aby sa pri prijímaní osnovy nariadenia o ľudovom súdnictve nezabúdalo na chovanie mnohých ľudí, ktorí dnes majú byť nariadením postihnutí, keď pri minuloročnom národnom povstaní museli sa naši vlastenci stiahnuť do hôr a keď sa znova a znova márne obracali na nich s prosbou o pomoc. Skúšali sme, hovoril, či aspoň v poslednej chvíli budú týmto našim vlastencom pomáhať. Sám z nášho štábu majora Igorova obracal som sa v poslednej chvíli na Bratislavu. Obrátil som sa i na poslanca Čavojského. Myslel som, že keď mu odkážem, že som chorý, príde ako krajan za mnou a že mu do duše poviem, čo sa robí. Dediny sa evakuujú, majetky sa ničia, no, nemal pre mňa čas. Teraz som sa dozvedel, že je vo väzení a že odkazuje, aby sa mu pomáhalo. Mohol by som spomínať takto desiatky, ba stovky prípadov. Ďalej poukázal na prípad poslanca Ferjenčíka, ktorý po prepustení zo zaistenia a po obsadení Ružomberka Nemcami, poslal riaditeľovi nemeckej obchodnej akadémie v Ružomberku dopis, v ktorom zazlieva slovenskému národu, že sa nechal strhnúť, že slovenský národ je jednotný s Veľkonemeckou ríšou a že slovenský národ smyje túto škvrnu zo svojho tela. Ďalej spomenul prípad to právnika Lichardusa, organizátora protičeskoslovenského povstania v roku 1939, ktorý zradil Nemcom naše postavenia pri Bielom potoku za ústupu do hôr.

Navrhoval preto prijatie nariadenia, aby bola odstránená polovičatosť, lebo ináč by všetci statoční vlastenci nadarmo vylievali svoju krv. Pevne verím, vyhlásil, že žiaden z Vás, ktorí ste prežili tvrdý život v horách a ktorí ste prešli a videli hroby našich slovenských kamarátov, že všetci sa shodujete s názorom, aby zákon bol prevádzaný spravodlivo síce, ale bez vedľajších uličiek a tak prísne, ako si ho obvinení zaslúžili.

Doporučujem, aby osnova pripravovaného zákona prijatá bola jednohlasne, aby verejnosť slovenská na dedinkách a v mestách videla, že Slovenská národná rada je inštitúcia, ktorá vie spravodlive merať a vážiť dobré so zlým.

Nakoniec sa ujal slova člen Rady Dr. Beharka, ktorý uviedol, že najstrašnejšia vojna dejín sa skončila. Nacizmus a fašizmus mal udusiť všetky slobodu milujúce národy sveta a urobiť z nich poslušných a pokorných otrokov, ak by im vôbec dovolil žiť, pretože na tomto svete mal jedine nemecký národ právo na život. Nacistická morálka povýšila na právo najhrubšie násilie, vraždy a všetko to, čo každý kultúrny národ trestal ako najťažšie zločiny. Je nepochopiteľné, že takúto morálku vedel prijať a spravovať celý nemecký národ a iste niet nikoho, kto by poprel, že nemecký národ ako celok je za všetky tie zverstvá plne zodpovedný a ponesie zato všetky následky.

Hovoril, že v Berlíne sa už v roku 1933 snoval atentát proti Európe a slobode jej národov. Pred celým ľudstvom ostáva úkol, ako v budúcnosti zabrániť opakovaniu sa podobnej krvavej tragédii, aby raz konečne každý mohol žiť bez strachu z biedy a nesmyselných válok. A tu prichádzame k potrestaniu všetkých vojnových zločincov.

Slovenský národ nikdy nesúhlasil s morálkou násilia a teroru, preto že v ňom stále žily ideály slobody, demokracie a ľudskosti. Tieto ideály boly stelesnené v jeho demokratickej československej republike. Hitlerovi sa podarilo rozbitie tejto republiky najmä preto, že našiel ochotných pomocníkov v reakčných kreatúrach v slovenskom národe, ktoré na túto príležítosť už dávno čakaly. Našli sa vydedenci nášho národa, ktorí radšej predali slobodu národa, len aby aspoň formálne mohli sa oni nazývať jeho vodcami a predstaviteľmi Slovenský národ týchto samozvancov nikdy neuznával, Slovenský národ hneď pri prvej príležitosti jasne ukázal, že nemá nič spoločného so zradcami vlastnej a cudzej krvi Slovenský národ v Banskej Bystrici za slávneho národného povstania bratislavských vladárov porazil a slobodne hlasoval za Československú republiku. Tam ukázali Slováci všetci do jedného, kde je ich miesto: po boku bratského Sovietského Ruska, západných demokracií a všetkých národov bojujúcich za ideál slobody a demokracie.

Spravodlivosť si žiada, aby všetci, ktorí túto strašnú vojnu vyvolali a pričinili sa o neľudskosti a zverskosti v jej priebehu, boli potrestaní. Ale tohto nemilosrdného zámeru treba i v záujme budúcnosti ľudstva, aby za niekoľko rokov nenastala nová, ešte horšia záhuba.

Budujeme novú demokratickú, ľudovú Československú republiku, kde ľud bude súdiť a trestať všetkých fašistických zločincov za všetky činy, ktoré popáchali proti slovenskému národu a proti Československej republike.

Ľudové súdy budú skúšobným kameňom mravnej a politickej vyspelosti ľudu. Ak by zlyhaly ľudové súdy, zlyhal by aj národ.

Demokratická strana nemá príčin pochybovať o vyspelosti nášho národa a preto sa vždy stavala za ľudové súdy. Predložená osnova nariadenia o ľudových súdoch je spoločným dielom jak demokratickej, tak i komunistickej strany. Ľudové súdy nebudú nástrojom na vybavovanie si osobných účtov.

Odhlasovaním Ľudových súdov na tomto mieste národ volá na zodpovednosť všetkých zradcov nastolujúc znova svoju nedeliteľnú demokratickú slobodnú Československú republiku
bes teroru a násilia, očistenú od všetkých zapredancov a zradcov.

Po tomto prejave rozvinula sa debata, v ktorej predseda Dr. Lettrich odpovedal, že niektoré neshody medzi textom osnovy nariadenia a medzi textom, ktorý čítal povereník Dr. Štefánik vznikly len nedopatrením a dodatočnú opravu nebolo možno pre nedostatok času previesť. Ďalej si jeden člen Rady žiadal vysvetlenie o určení pojmu cudzieho štátneho príslušníka podľa §1 spomínanej osnovy, na čo mu povereník Dr. Husák odpovedal, že povereníctvo vydá zvláštne smernice, kde sa táto otázka vysvetlí.

Iný člen Rady navrhoval predĺženie platnosti na riadenia s jedného aspoň na 3 roky, aby sa delikventi nemohli vyhnúť trestu, skrývaním sa po dobu jedného roku. Na tento dotaz odpovedal Dr. Husák, že po jednom roku Národná rada môže účinnosť tohto zákona predĺžiť, ale že zákon je tak prísny, že nemôže platiť neobmedzene, na druhej strane chce sa Národná rada vyhnúť tomu, aby boli súdení neprítomní, ako to robil minulý režim.

Aj povereník pravosúdia Dr. Štefánik uistil, že Národná rada má v prípade potreby kedykoľvek možnosť zákon predĺžiť, že však snahou je čo najrýchlejšie prevedenie očisty nášho verejného života. Preto navrhuje, aby bola prijatá osnova tak, ako bola predostretá.

Dr. Lettrich: Trvá pán Dr. Takáč na svojom pozmeňujúcom návrhu?

Dr. Takáč: Ak platnosť nariadenia bude jednoročná, nebudeme môcť previesť očistu preto, že sa mnohí ľudia práve preto nezjavia a výsledok bude skôr opačný. Preto trvám na tom. Ďalej mal pripomienky Dr. Turzo k niektorým paragrafom po ich formálnej stránke.

K slovu sa ďalej prihlásil Dr. Zibrín, ktorý vyhlá
sil, že odhlasovaniu zákona o národnom súde a o ľudových súdoch Predsedníctvo má právo určiť aj mimo taxatívne určené prípady niektoré ďalšie prípady pred národný súd.

Preto navrhuje, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nariadilo obnovu trestného pokračovania v procese proti Vojtechovi Tukovi a spoločníkom.

Objasnenia týchto vecí, hovoril Dr. Zibrín, príjdu najavo ešte doposiaľ nám neznáme desiatky spolupracovníkov Dr. Tuku a bude konečne dokázané, že 6. október 1938 bol plánovaný  pripravovaný sústavnou prácou niekoľko rokov a že zástupcovia demokratických složiek v Žiline boli postavení pred holé faktá. Žiada preto urýchlené obnovenie procesu a kvôli jednoduchosti samostatné pokračovanie proti každému obžalovanému.

Ďalej vznáša Dr. Čech formálnu poznámku k štylizácii 21 § nariadenia.

Po opätovnom dotaze, či Dr. Takáč trvá na svojom rozhodnutí odpovedá, že netrvá.

Dr. Lettrich: Konštatujem, že rozprava je vyčerpaná a pristúpime k hlasovaniu.

O slovo sa hlási ešte povereník Dr. Štefánik, ktorý odpovedá na prejav Dr. Zibrína, že nariadenie o stíhaní a po trestaní zločincov sa vzťahuje aj na minulosť až do 21. mája 1938, takže amnestia udelená po tejto dobe už či prezidentom Tisom alebo Háchom sa neuznáva.

Dr. Zibrín: Mne nešlo o to, čo títo ľudia robili po 21. mája 1938, mne išlo o to, čo oni už začali robiť s fašistami v roku 1929. Chcem zachytiť našim zákonom každého. Po tejto debate sa prikročilo k hlasovaniu.

Dr. Lettrich: Kto je proti návrhu nariadenia ako bolo prečítané pánom povereníkom Dr. Štefánikom a ako bolo interpretované behom rozpravy, nech zdvihne ruku. Nikto. Kto je za prijatie v celosti a úplnosti. Všetci. Konštatujem jednohlasnosť, jednomyselnosť a vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady. Preto týmto je náš dnešný program vyčerpaný, zakľučujem dnešné zasadnutie Slovenskej národnej rady s tým, že pokračujeme zajtra o 15. hodine v tejto istej miestnosti.

Go to top