9. októbra 2015 uplynie 70 rokov od prvej justičnej vraždy revolučného retribučného súdnictva tzv. Slovenskej národnej rady. Zabitý zastrelením za „zradu na povstaní“ bol na výrok tzv. Národného súdu podplukovník Slovenskej armády, Ján Šmigovský.

Pplk. Ján Šmigovský bol v čase augustového povstania z roku 1944 veliteľom obrany mesta Nitry, a potom, ako nechal opevniť Nitru pred povstalcami, odmietol tiež vydať zbrane nemeckým jednotkám, ktoré odzbrojovali vojenské posádky na Slovensku s dôvetkom, že zachováva vernosť prezidentovi Tisovi a Slovenskému štátu.

70 rokov po poprave otca, našli sme jeho syna, pána Vladimíra Šmigovského. Ten vyrastal v Čechách bez otca, jeho mladší brat zomrel na obličkovú koliku, svojho vlastného syna od piatich rokov vychovával pán Vladimír sám, keďže ho opustila „nebožka“ – ako nazýva svoju odídivšiu manželku. (Jeho otca sa po vynesení rozsudku jeho matka rovnako vzdala a začala používať svoje dievčenské meno...). Pán Vladimír prežil ťažký život osamelého montéra. Dnes vychováva na dôchodku opäť od piatich rokov temer sám svoju 10 ročnú vnučku, a ako sám hovorí, cíti sa ako žena, keď stále myslí na to, čo ešte načim kúpiť, čo upratať, čo zariadiť, prichystať...

Jeden by si mohol myslieť, že pán Vladimír Šmigovský nesie paralelný kríž svojho otca; iný v detailoch, ale podobný v súženiach. Možno aj preto, že sme sa za vraždu jeho otca ako národ ešte nepokajali. Ešte stále je jeho otec v našom právnom poriadku odsúdený ako zločinec... za to, že chránil vojakov a civilistov mesta Nitra... zvrátené. Ale čo čakáme od tých, ktorí oslavujú SNP?

Česká babička pánovi Vladimírovi o otcovi hovorievala, že bol „Slováčisko jako prase“, otcov hrob v Spišskom Podhradí navštívil iba dva razy v živote: raz, keď bol s matkou pre Trabanta v Prešove a druhý raz koncom roka 2014. Na Slovensko spomína iba skrz bryndzu, ktorú Šmigovským do Čiech jeho spišská rodina pravidelne posielala.

O otcovi sa naučil mlčať. Avšak, na povinnej vojenskej službe, keď si nechal u krajčíra v Seredi skrátiť kabát, krajčír od neho nevzal ani korunu. Vraj, jeho otec mu zachránil život...

Po otcovi mu zostalo iba pár fotografií a jeden list na rozlúčku.

Pán Vladimír Šmigovský prijal pozvanie o. z. Nové slobodné Slovensko na VIII. ročník Memoriálu Jána Šmigovského, na ktorom bude vyznamenávať odznakom úspešných absolventov memoriálu svojho otca nad jeho hrobom. Bude to sila. Krv hrdinu Šmigovského bude opäť prúdiť pod Spišským hradom a ducha jeho otca budeme mocnejšie cítiť v ňom, pri nás. Každý úder jeho srdca bude úderom srdca jeho otca. A tento tlkot v nás nikdy nesmie ustať, lebo prijatím odznaku memoriálu, bude to náš večitý záväzok!

Aj také sú životné osudy. Dúfame, že aspoň takýto symbolický akt, keď pred pánom Vladimírom pokľaknú účastníci VIII. ročníku memoriálu jeho otca, bude morálnou satisfakciou za hrdelnú vraždu, ktorá bola na jeho otcovi spáchaná v mene národa.

O. z. Nové slobodné Slovensko sa však okrem sprostredkovania morálnej satisfakcie rozhodlo učiniť i symbolický akt finančného odškodnenia pozostalého prvej obete revolučného súdnictva, a tým pomyselne suplovať mlčiaci štát. Keďže pán Vladimír vyrastal bez otca, ktorého mu vzal výrok súdu, bol zasiahnutý nielen emocionálne, ale i sociálno-ekonomicky, ocitnúc sa v živote ekonomicky znevýhodnený voči vrstovsníkom vyrastajúcim v rodinách dvoch pracujúcich rodičov. Peniaze samotné nemôžu byť cieľom očisty, môžu však byť prostriedkom, keďže ako také by peniaze mali predstavovať pamäť spoločnosti, do ktorej sú vložené hodnoty ľudskej práce a v ich objeme zas údaj o veľkosti zásluh toho, ktorý nimi v určitom objeme disponuje.

Symbolické finančné odškodnenie odovzdá synovi pplk. Šmigovského predstaviteľ o. z. Nové slobodné Slovensko 9. októbra 2015. Prijatím tohto symbolického gesta zo strany občianskych aktivistov sa syn pozostalého v nijakom prípade nevzdáva nároku na riadne odškodnenie štátom a plnú súdnu rehabilitáciu svojho otca.

Do 9. októbra môžete činnosť o. z. Nové slobodné Slovensko v tomto duchu podporiť finančne i Vy: